Tak a je to tu! Deň s veľkým „D“, resp. s „ŠD“ (Štedrý deň) nielenže nezadržateľne klope na dvere, ale jednou nohou je už na prahu. A i keď toho času už moc nie je, robiť všetko na poslednú chvíľu sa v mnohých domácnostiach stalo trendy. Inak to nie je ani so stavaním vianočného stromčeka, ktorý tiež zvykneme pripravovať a zdobiť o 5 min. 12. A ak si pri popíjaní punču ešte stále myslíte, že na jeho prípravu je dostatok času, prečítajte si o zelenom symbole Vianoc to, čo ste o ňom nevedeli.
Stromčekujú všetci! Takmer všetci
Bez ozdobeného stromčeka si Vianoce už asi ani nevieme predstaviť. Alebo vieme? No, zo štatistických údajov vieme, že 5% ľudí na Slovensku Vianoce neslávi. Čo teda robia? Samozrejme, vo svete je viacero kultúr, náboženstiev či zvykov, no nám, 95%, sa to aj tak zdá veľmi divné, nemať počas sviatkov nejakú tú „burinu“ v dome či byte. Magickú moc má rozsvietený stromček predovšetkým pre deti, pretože si pod ním obvykle nájdu kopu darčekov. Ani zďaleka to však nie je len o pozlátku pod stromčekom. Ten prešiel dlhým historickým vývojom i mnohými symbolmi.
Zelenáči včera, zelenáči dnes
Nájsť presnú dobu, kedy sa s Vianocami začal spájať stromček, nie je med lízať. Ani samotné Vianoce totiž nemali tú istú podobu ako dnes. Zdobenie stromčeka však siaha do histórie ešte ďaleko hlbšie. Pred kresťanstvom totiž stromčeky k svojim oslavám využívali pohania, konkrétne Kelti a Germáni. Jedni uctievali zdobenými stromčekmi a vetvami Boha slnka, druhí zas slávili zimný slnovrat pod krídlami Boha Wotan. Okrem toho, už od čias starých Rimanov sa zelené vetvy používali ako symbol života. Uprostred dlhej a studenej zimy, ktorá bola považovaná za dobu smrti, bola jasne zelená farba pripomienkou toho, že život tu stále je a blíži sa čas obrody.
Mimochodom, aj záhrada a rastliny v nej by si zaslúžili nejaký ten sviatočný prípitok. Prečo by si ich mal sem tam poliať sa dozvieš jedine SEM!
Aj Rimania pôvodne zdobili stromy vo voľnej prírode, až neskôr sa tento zvyk preniesol do ľudských obydlí. Prvé ozdobené stromy pochádzajú z roku 1570 z Nemecka. Pre cirkev ide o strom, presnejšie drevo, ktoré je obsiahlym symbolom, lebo do jasieľ z dreva bol uložený Kristus a na drevenom kríži bol taktiež popravený. Okrem toho, ako predohra k vianočným oslavám bola pred vchodom do kostola počas svätej noci prezentovaná hra, ktorá pripomínala tajomstvo prvotného hriechu v raji.
Zdobenie sem tam rozbíja gule, ale spája rodiny
Krášlenie stromčekov sa postupom rokov začalo meniť a na konáre sme začali hádzať sviečky, trblietavé bábiky s ružovými tvárami, sklenených anjelikov či cukrovinky. Na vidieku bola samozrejme výzdoba skromnejšia, ale o to srdečnejšie. Ľudia vyrábali ozdoby z papiera, slamy, ovocia alebo orechov, a vytvorili si tým k sviatku a jeho symbolom vrelý vzťah. Dnes vo väčšine domácností zdobia vianočný stromček deti, následne mamičky a najmenej sa do tejto aktivity zapájajú oteckovia. Nebudeme vám tu radiť, ako by ste mali stromček stavať, techniku necháme na vás. My sme tu od niečoho iného.
Oži v koži!
Ten najlepší priateľ pre vašu stavbu či záhradu touto radou síce nechce robiť reklamu známej značke na koženky, ale rád by vám poradil, aby ste si obdobie Vianoc začali užívať. Aby ste stres a náhlenie sa vystriedali za úsmev na tvári, ľudskosť a pokoj.
Ak by ste nevedeli, prečo a ako by sme všetci mali sláviť Vianoce aspoň sčasti tradične, prečítajte si článok TU!
Čo sa týka stromčeka, už tradične sme si zvykli zdobiť len umelé napodobneniny. Keď vám ešte umelá jedlička v obývačke nestojí, skúste si tento rok dožičiť živý strom. A áno, treba po ňom neustále upratovať napadané ihličie, ale aspoň pritom konečne ožijete aj vy, budete mať pohyb a za tú krásnu vôňu, ktorá sa rozšíri po celom domove, to určite za to stojí.
Keď sa predsa nechystáte vystupovať z komfortnej zóny, skúste si aspoň to zdobenie vychutnať, nenáhlite sa, počkajte si na to, kým bude celá rodina pokope, zapnite si pekné koledy, uvarte si kakao a užívajte. Aj týmto by vám Stova rada popriala mierumilovné, veselé i pokojné prežitie vianočných sviatkov.