Vonku drkotajúci mráz, doma príjemné teplo. Teplo, ktoré nechceme zbytočne púšťať „pánubohu do okien“. Ten má tepla dosť, že? To znamená, že vetráme čo najmenej. Najvyšší ale na našu skúposť nezaháľa a na oplátku posiela znaky rôznych tvarov, ktoré vidíme na stenách. Áno, sú to plesne!
Podstatná je príčina, nie dôsledok
A teraz vážne. O žiadne „tvary z hora“ či nejaké posolstvá, ktoré bádate na vašich stenách, sa nejedná. Ak sa vám v príbytkoch objavujú tmavé vlhké škvrny alebo vám už začala opadávať omietka a je cítiť zatuchnutý zápach, potom vaše hniezdočko prepadla pleseň. Najskôr sa zľaknete, ste v šoku, potom vás prepadne hnev a následne by ste lusknutím prstov chceli mať stenu opäť zdravú ako ryba. Aby ale bol váš boj úspešný, musíte pochopiť aj podstatu či príčinu vzniku plesní, nielen ich zabíjanie.
Kedy majú plesne plodné dni?
Na pochopenie princípu tvorby plesní si musíme pripomenúť niekoľko základných fyzikálnych zákonov. Teplý vzduch má väčšiu kapacitu ako vzduch studený, čiže dokáže pojať viac vlhkosti. Predstavte si molekulu vzduchu ako balónik, do ktorého sypete guľôčky vlhkosti. Do balónika teplého vzduchu vlezie oveľa viac guličiek než do balónika studeného vzduchu.
Vo chvíli, kedy je balónik plný a už sa do neho nezmestia ďalšie guličky, dochádza k tzv. kondenzácii – guličky musia von a vystupujú vo forme kvapaliny na povrch. Hoci teda nedošlo k zvýšeniu absolútnej hodnoty vlhkosti vzduchu, došlo k zníženiu jeho kapacity a vlhkosť teda musela vystúpiť z balónika von. No a keďže hlavne chladné počasie je ideálne pre vyčíňanie baktérií a plesní, pretože bielizeň už nesušíte na balkóne, ale v byte, prestali ste vetrať a svoje robí aj nezateplená fasáda, plesne majú ruju. (zdroj: ireceptar.cz)
Rada nad zlato… ehm… nad pleseň
Aby toho nebolo málo, sme tu ešte aj my. Jeden človek totiž dýchaním vyšle do vzduchu až 3 litre vody za deň! Rizikovými miestami sú hlavne steny, tapety, podlahové krytiny, koberce, škáry a dokonca aj nábytok. Ako ich ochrániť?
Vlhkosť vzduchu
Ak si nie ste istí, aká vlhkosť u vás doma panuje, mali by ste si zaobstarať vlhkomer. Za prijateľnú sa považuje relatívna vlhkosť 40-50%, tá 60% by vás mala prinútiť k akcii.
Vetranie
Teplo je dôležité a v zime samozrejme príjemné, ale vetrať sa jednoducho musí. V zime stačí otvárať okná na kratšiu dobu (cca. 5 min). Až potom na jar by ste to mali natiahnuť na min. 30 min.
Priestor
Nábytok napučený k stene, že by ste medzi nich ani papier nevopchali, je pre plesne rajskou záhradou. Sedačky, skrine či knižnice preto stavajte zhruba päť centimetrov od múrov.
Zatekanie
Pravidelne kontrolujte stav strechy kvôli zatekaniu aj funkčnosť odkvapov či dažďových zvodov.
Varenie a sušenie
Pri varení používajte digestor a ak môžete, nesušte bielizeň v byte. Ak nemáte inú možnosť, zvážte kúpu sušičky či odvlhčovača vzduchu. K tým ale siahajte v nutných prípadoch, keďže riešia následok, nie príčinu.
Ideálnym pomocníkom odbúravania vlhkosti je samozrejme krb. Aké teplo je najvhodnejšie, čítaj jedine SEM!
V zdravom dome, zdravý duch
Čo sa týka postrekov, odstránenie plesne bežného rozsahu s pomocou chemických prípravkov nie je nič zložité. Avšak oveľa ťažšie je zabrániť jej návratu. Preto je nutné nájsť a natrvalo odstrániť predovšetkým príčinu vlhnutia a teda množenia plesní. Inak sa roztočí kolotoč, na ktorého konci môžu byť aj zdravotné problémy. Nielenže plesne znehodnocujú steny, ale môžu spôsobovať alergie, pričom vyvolávajú kožné vyrážky a iné dýchacie ťažkosti, ktoré dokážu preraziť až do astmy. A to by sme zrejme nechceli, že?