Počiatky stavebnej činnosti

Počiatky stavebnej činnosti
21. júla 2016 Patrik Boďo

historia

Zárodok stavebníctva siaha do tej azda najstaršej minulosti, kedy sa jednoduchí ľudia snažili uspokojiť najnutnejšiu požiadavku svojej existencie. Tou bola výroba praktického obydlia na základné zabezpečenia si živobytia. Všetko však záviselo od technických vymožeností našich predkov, ktorí to mali podstatne zložitejšie, ako to máme v dnešnej dobe my. Nejednalo sa o žiadne architektonické skvosty, ale prioritou bol čiastočne alebo úplne uzavretý priestor, chrániaci človeka, rodinu či životne dôležitý oheň pred vrtochmi počasia, divou zverou alebo nepriateľmi.

Nadčasoví inžinieri sa rodili už od nepamäti

V úplných počiatkoch stavali naši predkovia skromné stavby predovšetkým z akostného dreva, rákosia či ohybných prútikov rôznych rozmerov. Základnou „bio-betónovou“ surovinou bola obyčajná hlina, ktorá bola ešte dlho považovaná za boží dar staviteľstva. Neskôr sa kolískou architektonicky progresívnej civilizácie stala nadčasová Mezopotámia, ktorá sa rozprestierala medzi známymi riekami Eufrat a Tigris. Tie si pamätáme hlavne z učebníc zo základnej školy. Stavby na tomto území už oplývali kamennými základmi, steny pozostávali z pevnej udusenej hliny, pred dažďom boli ľudia chránení dômyselne skonštruovanou kupolovitou strechou. Onedlho sa dokonca objavili už aj prvé tehly, ktoré boli sušené na slnku, pričom domy tvorili súvislé komplexy malých uholníkových miestností. Exteriér bol popreplietaný malými, no pritom krásnymi dvormi či tajuplnými uličkami, vysadenými farebnými kvetmi.

Betónoví Rimania

O čosi neskôr, s rapídnym rozvojom moreplavby a hospodárstva, začali ľudia na spevnenie stavieb využívať aj klasické kamene v kombinácii s „vytuningovanými“ tehlami. Obyvateľstvo bolo nútené budovať menšie kamenné opevnenia, najčastejšie v podobe kruhových veží či murovaných bášt, slúžiacich ako sídlo rodovej aristokracie a útočisko počas nebezpečia nepriateľských vojsk. Neskôr svoj význam zohrávali megalitické stavby, najčastejšie náboženského a kultového zamerania, vybudované z kameňov gigantických rozmerov. Takýto typ stavieb sa ďalej šíril do krajín celého sveta. Za azda najvýznamnejších staviteľov sa dodnes považujú Rimania, ktorí ako prví spracovali betón, ktorý využívali na budovanie veľkolepých budov.

Stavieb vo svete pribúda a aj bude pribúdať!

Stavebníctvo sa tak vyprofilovalo do podoby hospodárskeho odboru, pomocou ktorého je dnes zaistená výstavba, údržba, modernizácia, rekonštrukcia a demolácia stavebných objektov po celom svete. Nové továrne, cesty či letiská sa totiž po svojom dokončení stanú zdrojom ďalšieho rastu produkcie a blahobytu celej spoločnosti. Konečným cieľom stavebníctva majú byť potreby človeka a jeho spoločnosti, pričom komplexne predstavuje odbor ľudskej činnosti, ktorý v sebe ukrýva nielen zložky technické, technologické či ekonomické, ale aj estetické a ekologické. Aj na základe bohatých dejín je akousi morálnou povinnosťou stavebnej spoločnosti Stova pokračovať v šírení zachovaného dedičstva a predávať ho z pokolenia na pokolenie čo možno najdlhšie.