Typický obraz dnešnej doby: na jednej strane investujeme nemalé čiastky do technológií zabezpečujúcich energetické úspory, na strane druhej podceňujeme jednoduché konštrukčné zásady, alebo si s nimi nedokážeme poradiť, a priamo tak podporujeme energetické straty čím vlastne ľudovo povedané kúrime „pánu Bohu do okien“. Paradoxne tak to, čo vďaka modernej technológii ušetríme, okamžite a mnohokrát v ešte vyššej miere strácame.
Aby sme dosiahli požadovanú energetickú úsporu, je potrebné sa nad konštrukciou strechy zamyslieť ako nad celkom. Každá súčasť tu má svoju úlohu, a pretože aj tu súvisí všetko so všetkým, je potrebné zaistiť previazanosť do posledného detailu. Je to rovnaké, ako keby sme si kúpili automobil s nízkou spotrebou a jazdili s polovičným obsahom oleja v motore a na poloprázdnych pneumatikách. Úspory nedosiahneme a automobil kompletne zničíme.
Obr. 1: Roztopený sneh – typický znak zle zrealizovaného napojenia parozábrany na štítové murivo. V tomto mieste vodná para kondenzuje na vodu a vznikajú tepelné mosty, ktoré poškodzujú celú konštrukciu.
Obr. 2: Sneh, ktorý sa drží na celej ploche strechy je najlepší indikátor správnej funkčnosti izolácii. Tepelný izolant je tu chránený pred vlhkosťou z interiéru správne zvolenou a nainštalovanou parozábranou – nevytvárajú sa tepelné mosty.
Prečo je dôležitá vzduchotesnosť budovy?
Popri kvalitne zrealizovanej tepelnej izolácii je veľmi dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje tepelnoizolačné vlastnosti budovy aj vzduchotesnosť obvodového plášťa, ktorá by mala zabraňovať nekontrolovanej výmene vzduchu cez škáry a netesnosti. Pri podtlaku vo vnútri budovy (napr. pri silnom vetre) preniká do vnútra studený vzduch. Pri pretlaku (napr. v zime keď je vo vnútri oveľa teplejšie ako von) cez škáry uniká teplý vzduch von z budovy. Vysoká vzduchotesnosť obvodového plášťa budove ušetrí energiu na vykurovanie počas zimy a na klimatizovanie počas leta. Vyžadovaná miera vzduchotesnosti je zároveň stanovená normami EN 13829 a DIN 4108 -7, ktorých úlohou je optimalizovať energetickú spotrebu budov a zabezpečiť ich ekologickú prevádzku. Vzduchotesnosť musia vykazovať všetky časti obvodového plášťa – steny, okná, dvere, základová doska a najmä strecha.
Správne použitie parotesných fólií
Pri masívnych stavbách sú dostatočné hodnoty vzduchotesnosti zabezpečené samotným murivom a omietkou, pričom najkritickejším miestom je zvyčajne strešná konštrukcia. Skúsenosti ukazujú, že až 90% problémov so vzduchotesnosťou sa vyskytuje práve v strešných konštrukciách. Funkciu vzduchotesnej zábrany v tomto prípade na seba preberajú kvalitné parotesné fólie
ako napr. DELTA®-REFLEX. Pri ľahkých montovaných stavbách sú fóliové parozábrany a z ochrana proti vetru aj súčasťou stien. Kvalitne prevedená parozábrana z vnútornej strany budovy dokáže zabezpečiť 20% úspory energie a vonkajšia vetrotesná fólia napr. DELTA®-MAXX PLUS cca 10%. Pokiaľ je pri izolácii strechy použitá reflexná fólia s tzv. tepelným zrkadlom, budova ušetrí ďalších 10% energie.
Parotesné fólie zabezpečujúce neprievzdušnosť budovy zohrávajú dôležitú úlohu aj pri ochrane tepelnej izolácie pred prienikom vodných pár, ktoré by pri styku s chladnou konštrukciou, alebo vonkajším chladným vzduchom mohli kondenzovať na vodu a tým znehodnotiť tepelnú izoláciu.
Dôležitou podmienkou funkčnosti tepelnej izolácie je preto dokonale vzduchotesná realizácia parozábrany s použitím lepiacich pások napr. DELTA®-MULTI BAND v stykoch fólií a izolačného tmelu napr. DELTA®-TIXX pri napojení parozábrany na murivo. Fólie nesmú byť poškodené neodborným či nedbalým zásahom remeselníkov, napr. pri inštaláciách sadrokartónových podhľadov alebo elektrických rozvodov. Okrem úniku teplého vzduchu takéto netesnosti umožňujú aj prechod vodných pár, ktoré pri kontakte s chladnou konštrukciou, alebo studeným vonkajším vzduchom kondenzujú. Dôsledkom je navlhnutie tepelnej izolácie, ktorá už neplní svoju funkciu a následne aj vznik plesní. Nutná oprava potom vyžaduje značnú finančnú položku, keďže parotesná zábrana je skrytá konštrukcia.
Obr. 3: Kotvenie parozábrany prebieha napr. pomocou sponkovačky do drevenej podkonštrukcie. Medzi parozábranou a vnútorným obkladom (napr. sadrokartónom) je potrebné vytvorenie inštalačnej medzery pre odraz sálavého tepla do interiéru a umiestnenie elektroinštalácie bez perforovania parozábrany.
Obr. 4: Vzájomne zlepenie presahov parozábrany musí byť zlepené páskou ktorá vytvára trvalo vzduchotesný spoj podľa DIN 4108-11.
Za pozornosť preto určite stojí úvaha, či sa nechať zlákať a v dobrej viere nainštalovať nadštandardnú hrúbku tepelných izolantov bez ich riadneho parotesného a vzduchotesného zabezpečenia a potom sa stretávať s fatálnymi následkami, alebo voliť radšej štandardné hrúbky tepelných izolantov a pritom vytvárať pomocou vzduchotesne spracovaných parozábran bezpečné a prirodzené prostredie, v ktorom tieto izolácie podajú maximálny výkon.
Jednoducho povedané, pri dnešných cenách energií je čím viac dôležitejšie, aby budova bola aj v skutočnosti energeticky úsporná a nie len na papieri energetického certifikátu.